Jdi na obsah Jdi na menu
 


HÚŠČAVA, A.: Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia. Bratislava 1930.

BREZOVÁKOVÁ, A. – LUKAČKA, J. – SEDLÁK, V. – SOPKO, J.: Pod vládou anjouovských kráľov. Bratislava 2002. s. 204

Kol.aut.: Ottova encyklopédia Slovensko A – Ž. Praha 2006. s. 82 – 83.

NAGY, I.: Magyarország családai. Pest 1857.

RÁBIK, V.: Vznik, počiatky a pôvod najstaršej liptovskej šľachty. In: Genealogicko-heraldický hlas. Martin 1999. s. 8 - 9

Jankovič, Ľ.: Ex libris a supra libros na Slovensku v 16. - 17. storočí. Martin 2004. s. 44, 123, 124

NOVÁK, J. – VÍTEK, P. – ČISÁRIK, L.: Lexikón erbov šľachty na Slovensku II. Liptovská stolica. Bratislava 2004. s. 15 – 16, 162

SZLUHA, M.: Liptó vármegye nemes családjai. Budapest 2000. s. 94 - 99

KEMPELEN, B.: Magyar nemes családok. Budapest 1911.

Kol.aut.: Turul. A Magyar Heraldikai és Genealógiai Társaság közlönye 1883 – 1950.

FEJÉRPATAKY, L.: Magyar nemzetiségi zsebkönyv. Budapest 1888.

Kol.aut.: Heraldika na Slovensku. Martin 1997. s. 128 - 129

ENGEL, P.: Magyarország világi archontológiája.

SIEBMACHER'S, J.: Grosses und allgemeines wappenbuch in einer  neuen, vollständig geordneten und reich vermehrten Auflage mit heraldischen und historisch genealogischen. Nürnberg 1893.

Kol.aut.: Magyarország címeres könyve. 1911.

Hyroš, Š. N.: Zámok Lykava a jeho páni poťahom na državie, Lyptov a okolie. Martin 1876.

BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Budapest.

VÁLYI, A.: Magyarország leírása. Buda 1796.

Kol.aut.: Slovenský biografický slovník. I. zväzok A – D Martin 1986. s. 284 – 285.

Kol.aut.: Encyklopédia Slovenska VI. zväzok T – Ž (Doplnky) Bratislava 1982. s. 684.

OROSZ, E.: Heves- és volt Külso-Szolnok egyesült vármegyék nemes családai. Eger 1906.

WENZEL, G.: Árpád-kori új okmánytár. Codex Diplomaticus Arpadianus Contionatus. Pest 1860

Budapesti Hirlap, 1909 aug. 31., (205.sz)

IRODALOM ÉS MŰVÉSZET.

A Történelmi Társulat vándorgyülése.

Liptószentmiklós, aug. 29.

     (Saját tudósitónktól) A Történelmi Társulat husz évi szünet után ismét megkezdte vándorgyüléseit, mert kötelességének tartja a vidéki levéltárak és családi levelesládák anyagának összegyüjtését s a tudósok számára való föltárását. ................ A megvizsgálandó iratok között érdemesebbek a Platthy család mindkét ágának okmányai a XV-XVIII. századból, a Bohus-aké a XIV. századból, Tarnócz község jó állapotban megőrzött Árpád- és Anjou-korabeli kutyabőrös levelei, a Tholt József okmányai s régi könyvei, a Mattyasovszkyak iratai, a Palugyayak, Petheők, Dettrichek és Pruzsinszkyak okmányai. ....   

_______________________

Podtatranské noviny z 15.novembra 1968, číslo 43, ročník IX.

Strážca odkazov

   Ktorýsi sveta skúsený človek raz bol vraj napísal, že našim najmocnejším vládcom je čas. Pripúšťam. No minulý týždeň som navštívila miesto, kde mnohé veci sa vysmievajú času. V dnes už neveľkej, zato však na vzácnosti  bohatej knižnici Dr. Eugena Bohuša z Popradu sa mi vnucoval tento pocit, keď som si obzerala staré diela, ktoré necitné k starostiam ľudí stoja tu v radoch na policiach takmer nezmenené. Zo zažltnutých listov ovanulo ma vôňou stáročí, keď mi ich majiteľ ukazoval niektoré z najstarších exemplárov svojej zbierky zo XVI. storočia.

   Predkovia doktora Bohuša boli väčšinou právnici, má teda v knižnici zastúpené knihy právnické, na ktorých je kovový supralibros rodiny Bohušovcov. No nie sú tu iba knihy zdedené po predkoch. Veľa vzácnych exemplárov z genealógie, zemepisu a literatúry získal doktor Bohuš vo svojom mladom veku, kedy popreliezal nejednu zemanskú kúriu na Liptove a pozbieral z jej pôjdov tieto zaprášené poklady, aby ich zachoval pre budúce generácie. Mnohé vzácnosti tiež získal od rodiny Medzihradských z Oravy. Pravda, dnes už mnohé z týchto kníh i cenné prvotlače prepustil do národných knižníc. No ostalo tu ešte stále dosť na obdivovanie. Je tu Uhorský simplicissimus, vydaný v roku 1684 v ktorom neznámy autor zaznačuje potulky sliezskeho študenta po Vysokých Tatrách ako aj iných častiach Spiša, ďalej je tu napríklad mapa Spiša z roku 1721 v knihe Mateja Biela, prvé vydanie Slawy dcery od Kollára z roku 1832, prvé vydanie Sládkovičových spisov básnických z roku 1861, Zobrané spisy Šafárika z roku 1865 i autorov originál podpis. Takýchto podpisov našich popredných literátov minulého storočia vlastní doktor Bohuš viac – Kollára, Hodžu, Samuela Chalúpku, Svetozára Hurbana Vajanského.

   Okrem kníh sú tu i cenné pamiatky z rodinného archívu. Najvzácnejší je pargamen z roku 1262. Je to vari najstaršia uchovaná listina tohto druhu v našom kraji. V nej kráľ Bela IV. potvrdzuje na žiadosť Behárových synov donáciu kráľa Ondreja z roku 1231. I takýchto listín vlastnil doktor Bohuš viac, na niektoré postúpil Štátnemu archívu v Bratislave.

   Počas svojej návštevy prestávam obdivovať iba hostiteľovu zbierku. Rastie vo mne úcta k tomuto skromnému človeku, čo sa mu už ôsmy krížik štverá na plecia. Hodne urobil v muzeálnej práci i u nás v Poprade. Veď za jeho účinnej pomoci bolo založené naše okresné múzeum. A mnoho cenných hodnôt uchránil pre nás pred skazou času.

Ľudmila Netíková         

 

______________

______________

 Copyright © Š. Bohuš