Jdi na obsah Jdi na menu
 


Najstaršie dejiny

   Rodina s priezviskom Bohus, Bohuss, Bohusch alebo Bohuš je starý uhorský šľachtický rod.  Svoj pôvod odvodzuje od Behara, syna Semela, ktorému roku 1231 daroval kráľ Ondrej II. za preukázanie istých služieb, lesnaté neosídlené územie na Liptove. Pôvodná darovacia listina sa nezachovala, len jej potvrdenie kráľom Belom IV. z roku 1262, ktorú panovník vydáva na žiadosť Beharových synov Dionisia, Petra, Voislaua a Sebastiana, ktorí v tomto období vystupujú už ako liptovskí šľachtici. Potvrdenie drovacej listiny si vyžadovali pravdepodobne susedské majetkové spory, ktoré však pretrvávali aj v nasledujúcom období. K zmiereniu došlo až niekedy pred rokom 1283, o čom svedčí aj konkordačná listina liptovského dvorského župana Klementa. Na už spomenutý majetok získala neskôr rodina aj ďalšie listiny, ktoré rod vo vlastníctve opätovne potvrdzovali.

   Keď roku 1295 turčiansky konvent vydal svedectvo o vyrovnaní sporu medzi synmi Behara z Liptova a obcou Váralja (Podhradie) o akýsi kus pozemku, pri opisovaní hraníc tejto pôdy sa už po prvý raz spomínajú dnešné Liptovské Beharovce (Curia Behar), teda obec, ktorú môžeme považovať za akúsi kolísku rodiny.

Časom sa rodina rozrástla a jej jednotliví členovia sa roztratili po rôznych kútoch vtedajšieho Uhorska. Podľa súpisu šľachty z roku 1754/55 žili Bohušovci okrem Liptovskej župy, aj vo Zvolenskej, Spišskej, Nitrianskej, Novohradskej, Aradskej a ďalších. Pri dokazovaní svojho šľachtictva sa však odvolávajú na svoj pôvod z Liptovských Beharoviec.    

Semel

__I__

Behar

1231

________________I________________

Dionisius  Petrus   Voislaus   Sebastianus

1262

___I___

Zdeslav

(Dezlov)

1354

___I___

Bogslav

1354

(Roky uvedené pri jednotlivých menách sú roky, ktoré sa nachádzajú v písomnostiach) 

___________________

___________________

 Copyright © Š. Bohuš 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA